Pampero 13. 1. - 16. 2. 2011
zápisky z deníku...
Zda sa, ze predsalen existuje zem vyvolena...
Kto pozna krajinu a ostrovy vychodne od Australie, asi tusi co mam namysli. Kazda fotka znovu pripomina aj tak nezabudnutelne zazitky, ale k NZ nezabudnutelne patria aj sandflies, trnity bush, ci mnohe "ostre" treky, ktore mozu v niekom zanechat neprijemne pocity.
Mozno ste niekto zaregistroval, ze som na cas v poslednej dobe prestal komunikovat, a takmer sa stratil z povrchu zemskeho. Spravy o mojej smrti boli predcasne. Vyuzil som totiz jedinecnu prilezitost skontrolovat osobne kvalitu notofagovych lesov v juznych provinciach Chile po tom, co tam uradovala ruka ceskeho turistu a tisicky hasicov v roku 2005.
Kto patril k tym stastlivcom, komu sa prebojovali moje prve maily z tejto cesty, pred tym, nez sa tato komunikacia ukazala ako nevyhovujuca z tejto casti sveta, asi je trochu v obraze. Pre kazdy pripad, pripajam ich kopie na zaver aj pre ostatnych.
Chile je podobne ako NZ krajina nekonecna a izolovana. Kilometrov ma zo severu na juh dokonca o nieco viac ako NZ. Prirodzenymi hranicami (a barierami) je nielen ocean, ale aj puste, horsky masiv And, a v neposlednom rade niekolko klimatickych pasiem od tropov az po oblasti vecneho ladu na juhu. Zivot v krajine je tudiz podobne strazeny ako na NZ.
Na rozdiel od NZ su colnici dokladnejsi. Sice s latinskoamerickym temperamentom prizmuria oko nad vrstvou blata na podrazkach vibramiek, ale nedojedeny kus klobasy, ktory si stihnete zakupit na trhu v Brazili pocas poldnoveho stop-over je dostatocnym dovodom na medzinarodny skandal. Nakoniec, ked vsetko dokladne vysvetlite, su ochotny vam niekolkostodolarovu pokutu odpustit, ale klobasu sami dojest nemozete (spracuju ju sami s dostatocnou odbornostou a gustom).
Situacia na juhu je uplne ina. Nas ciel bola provincia Magallanes y Antarctica Chileana. (Chile si totiz narokuje uzemie az k juznemu polu, a tak vas nesmie prekvapit, ze geograficky stred Chile sa nachadza juzne od Punta Arenas, ktore je najjuznejsie polozenym mesteckom na kontinentalnej Amerike).
Okrem toho tento region je znami aj svojou izolovanostou od ostatneho Chile. V ramci Chile nie je mozne prist do PA autom. Cesta vedie jedine cez Argentinu, aj to nie asfaltova. (cesty vobec su skor strkove, podobne ako na NZ, ale v o nieco horsej kondicii). Podobnu izolovanost vykazuje aj Argentinska cast Tierra del Fuego, kam sa prezmenu jazdi cez Chile. A tak sa tieto dve krajiny vzajomne prepletaju, co nema vplyv pre dalsie udalosti, ale pre dopad tychto udalosti na ludi vyznamny.
Podarilo sa nam vpadnut rovnymi nohami do pomerne vazneho strajku. Miesto cerveneho koberca, nas na letisku cakala privitacia komisia asi stovky turistov kempujucich v hale. Po kraji sa nachadzalo niekolko barikad, ktore zmenoznovali transport po regione. Ako som neskor pochopil, tak cela situacia bola nasledujuca:
V regione sa tazi ropa a zemny plyn, cim sa Magallanes stava dolezitym regionom pre Chile. Zaroven tu je vzhladom na izolovanost a velke vzdialenosti kamkolvek pomerne draho. Kuri sa tu celorocne, a tak su naroky na energiu vysoke, co sa premieta aj v dalsich cenach. Nedavno sa v ramci cetrenia prestala pouzivat nafta ako hlavny zdroj energie a vsetky techonologie sa menili za plynove. Len co sa to dokoncilo, prisiel vladny krok, zvysovanie dani za plyn, coz poburilo miestnych obyvatelov. Ich nakaldy na zivot by sa vysplhali do zavratnych vysok, a cele to vyustilo do strajku. Bez ohladu na to, ze v regione nefungovalo ziadne zasobenie a cela akcia by po par dnoch mohla skoncit jednoduchym vyhladovanim mesta, sa tak nestalo. Armada situaciu iba kontrolovala a v miestach, kde naozaj potraviny dochadzali (zmienovany NP Torres del Paine, ci mensie mesta) preberala kontrolu nad krajom. Ucine boli blokovane nielen cesty, ale prave letisko, pristavy, a prekvapujuco aj benzinky nadnarodnych spolocnosti, ci velke obchody. Malych obchodnikov nechali zit.
Po tyzdni vyostrenej situacie sa to cele vyriesilo nakoniec dohodou. Nase male vypravy po meste a okoli, ktore nam narobili hromadu zaujimavych znamosti na tomto konci sveta, narastli do vacsich rozmerov a umoznili nam zrealizovat velku vypravu, behom ktorej sme sa dostali na miesta, kde noha turistu sice vkrocila, ale stopa zanechana touto nohou sa este dokaze stratit takopovediac zo dna na den. NP Torres del Paine, kde boli behom strajku uveznene stovky turistov ako aj argentinsku Patagoniu sme vynechali. Zato Corrdiliera Darwin sa vypinala za peknych dni na obzore natolko tajomne, ze sme nakoniec neodolali. (O ceste a zazitkoch na Juznych Shetlandoch a v kraji Ernsta Shackletona sa tu nebudem rozsirovat, napriek tomu, ze sme na ostrovoch stravili podstatnu dobu nasej vypravy, ako aj to, ze sa podstatne podpisala na vyvoj udalosti do buducna, ale o tom neskor).
Pocasie ma v tejto casti sveta este stale podstatne slovo v doprave. Nenadarmo mys Horn, ktory je len za rohom, vzbudzuje tolko obav u namornikov. Navrat zo Shetland na kontinent sa nam natahoval kvoli pocasiu natolko, ze sme museli aj napriek niekolkodnovej rezerve uplne pomenit letenky dom. Smiesnych $20 za zmenu letenky nam po troch zmenach bolo uplne odpustenych, ked operatorka noc co noc vyhladavala nove spojenia. Niekolko dni nam zabralo, kym sme sa na Shetlandoch dostali do oblasti s mobilnym signalom (jedina bunka s rozmerom asi 0,5x1,2km), ale stacilo to na to, aby sme vybavili, co sme potrebovali. Na koniec stacilo aby na centrale v noci zazvonil telefon a uz vedeli kto sme a co zase chceme.
Letisko na King George Island je typicky ostrovne. Kratka draha je sypana sotolinou nedherneho mandlovcoveho melafyru. (Zberatelom vstup zakazany, nakolko by to ohrozilo bezpecnost leteckej prevadzky). Na jednej strane konci utesom do mora, na strane druhej je rusky pravoslavny kostol na opacnom utese. Celkova dlzka je necelych 1200m, a to je este pozdlzne zakrivena. Lietadla tak pristavaju tesne na zaciatku. navigacia je hlavne ?na oci? a prelet cez Draka sa v zlom pocasi proste nekona. Neprijemne su aj bocne vetry, ci nizka oblacnost nad letisko, ktora sa zdrziava na ostrovoch vacsinou okolo 100m nad zemou.
Kombinacia tychto javov nam predlzila pobyt celkovo o desat dni, nad cim sa nikto z miestnych ani len nepozastavy. Je to normal. Ale naspat na kontinent..
Posledne dni pred odletom sme chceli efektivne vyuzit, a chceli sme sa priblizit co najviac tajomnej Cordillera Darwin. Problem bol v tom, ze stotisicova PA sa uz spamatala zo strajku a ozila nevydane rusnym zivotom, a hlavne turistami. To by este nevadilo, ale problem spocival v tom, ze sme nedokazali zohnat auto na par dni, aby sme sa dopravili dalej uplny koniec T.del Fuego. Nakoniec zafungoval osvedceny tah na hlavnom namesti. Znamy ma znameho a ten pozna niekoho, kto auto zohnat vie. A tak sme este podvecer mali k dispozici mohutny spaceVan od miestneho indiana. Par supiek na ruku a pozdrav na cestu. Hovoril, ze nam veri, a ze by sme daleko nezdrhli. Opat nachadzam paralelu s ostrovmi.. (mal pravdu, daleko by sme nezdrhli, pretoze jeho kara dosla sotva od pumpy k pumpe, ktore su tu rozmiestnene po kazdych par sto km, v Ohnovej zemi staci dokonca jedna pumpa na 300km. Potom vam je jedno aky benzin do auta patri, tocite co maju.. Vcsina ludi ma na korbe vlastny barel, coz sme my nemali, takze hlavne spanila jazda naspat k lietadlu sa mohla premenit na prenadherne fiasko. (A samozrejme do hry opat vstupoval fakt, ze sme boli na ostrove, z ktoreho sa na pevninu jazdi kompou. Takze za silneho vetra ktory tam panoval, sme kludne mohli kvoli situacii na mori ostat kempovat na pobrezi, a akurat pohladom skontrolovat, ci si nase lietadlo zatiahlo podvozok hned, alebo az po chvyli. Nastastie sme urobili podstatny objav ? v Tierra del Fuego v tomto obdobi vetry obvykle k veceru ustavaju! (inde je to casto naopak).
Vacsina ohnovej zeme je placka. Prasne cesty nevalnej kvality, ohradniky, estancie a spusta ovci pripomina oblast Cantenburry. Kopce sa dvyhaju az na juhu, ale o to su majestatnejsie. Len do sa to teren dvihne, trava je zelena, svahy kvetnate. Ohradniky funguju hlavne pte ovce. Nandu a lamy ich prekonavaju zlahka ladnym skokom. Prve obyvaju hlavne pampy, druhe su casto aj v notofagovych lesoch. Rieky su ciste (pozor na Didmo) a okolie upravene. O to sa tu stara pocetna parta bobrov. Brehy su uhladne odstromovane, kmene narovnane jeden vedla druheho, a hradze navazuju jedna na druhu. Uprostred najvacsej je mohutny hrad. V miestach vysychajucich jazier uraduju baterie plameniakov.
Krajina dalej do hor je velmi podobna Mt. Cook. Bielo-modre jazera su vsak spojene s morom kratuckymi, zato o to mohutnejsimi riekami. Cesty dalej nevedu. Zatial. V buducnosti by sa mali aj juznejsie ostrovy okolo argentinskej Ushuai prepojit s kontinentom vramci Chile. Casovy horizont je zatial dost daleky, ale za par rokov to armada urcite zvladne. Pracuju neuveritelne pravidelne a precizne. Po tom, co tu vyrastie cesta, da sa ocakavat nebyvali narast turistov do tejto oblasti. Posledna farma na konci sveta uz nebudena konci sveta, ale jej osud bude podobny ako sa pripisuje znamej Telegraph road.
So svetlymi jazerami a ladovcami v horach ostro kontrastuje cerveno-zeleny hlboky raselinik s tmavo hnedymi jazierkami raseliny. V noci sa tu neodporuca chodit bez svetla, inak mozete skoncit v terene horsiom ako na Stewart i. Ryby v riakach skandinavskeho charakteru beru na pockanie. Ak nie, v mori urcite. Na predhorie kordiliery na druhej strane navazuju tisice ostrovov miznuceho hrebena And v mori. Fjordy tu maju torchu iny chrakter ako vo Fiordland, ale svojim sposobom je teren schodnejsi. Mapy Ohnovej zeme su sice vo velkej mierke, ale nepochybne detajlne, kedze mnohe estancie na mapach sme v terene nenasli, ako ani znacene treky. Na rozdiel od tych na NZ tu nie su znacene nijako. Cesta je cisto na vas. Prijemne, je to, ze vas tu neotravuje ziaden hmyz, a miesto bloody bastards tu hojne rastie Calafate ? ktore je regionalnym plodom tejto oblasti. Hovori sa, kto ho raz jedol, urcite sa vrati...
V Prahe sa zatiaľ zmenilo mnoho.. V metre stihli osadiť odpadkové koše..
... krátke správy z mailu...
14.1.2011, Rio de Janeiro / Punta Arenas
Ahoj,novinky z far south. Prileteli sme v poho. 6hod na plazi v Rio de Jan. Teraz sme v Punta Arenas (Chile). Na juhu su nepokoje a strajky proti cenam benzinu. Z letiska nemozeme do mesta (blokada). Par letov zrusenych, ale nevadi to. Bud ideme inam alebo peso (20km / 4hod). Cakame az miestni otipuju situaciu. Dalsiu noc dufam kempime mimo letisko. Dalsie spravy neskor...
16.1.2011, Punta Arenas
Ahoj, veci sa davaju do pohybu. Z letiska sme presli do mesta v pohode. Na ceste je niekolko barikad, ale medzi nimi chodi obcas shuttle. V meste su strategicke body bud blokovane barikadou, ci armadou. Benzinky, obchody, pristav, nemocnica (tu jedinu ma pod dozorom armada). V casoch volnejsich sa nam podarilo nakupit. Na hodinu, ci dve sa barikadu otvaraju. Benzin sa krati, letisko je udajne vyzrane dodna, mesto zatial v pohode. Obcas su na uliciach aj koncerty. V Puerto Natales vsak prevzala kontrolu armada. Su bez potravin a turistov evakuuju sem. Je otazkou casu, kedy sa to zlomi. Bud to skonci fiaskom, dohodou, alebo obcianskou vojnou. Zatial to vyzera na prve dve moznosti, ale miestni celu situaciu dost podporuju. Neviem ci si vsak uvedomuju uplne svoju poziciu a dosledky. "no al alza del gas" je snad na kazdom aute. Jazdia vsetci po meste, trubia a po veceroch palia pneumatiky.
Nicto, ideme na vylet. Vcera sme sa zoznamili na plazi s jednym parom. Pozvali nas na kafe, obed a na dnes aj na vylet. Ako miestny mozu prechadzat barikadami volne, maju volno, a hlavne chut sa bavit.
Zasob mame uz dost, takze cakame len na partakov z Torres del Paine aby sme mohli vyrazit prec. Cela situacia sa nas stale moc nedotyka. Dufam, ze to tak aj ostane. Az pojdeme naspat by to komplikovalo situaciu, ale armada je na poziadanie schopna pomoct.
Viac neskor...
17.1.2011, Punta Arenas
Tu je to uz volnejsie. Ludia mozno pojdu do prace, coz bude konec krize. Skus google - punta arenas, gas, strike,...
19.1.2011, Punta Arenas
Situacia sa dnes rano ukludnila, takze aj keby sa nam nepodarilo zohnat vsetky povolenia, bolo by tu co robit.
Veci sa maju teda takto. Navrat planujem okolo 10.2. Snad bez problemov...
21.1.2011, Punta Arenas
Ozyvam sa pravdepodobne poslednykrat na najblizsie mozno skoro dva tyzdne (vzdy je lepsie pocitat viac nez menej). Situacia okolo plynu a dani sa vyriesila v pondelok, aj ked barikady a kontroly pretrvavali do utorka. Od tej doby sme sa trochu rozbehali a prezreli okolie. Nie je vela casu, pretoze nase ciele sa nachadzaju na chilskom claime juzne od Magallanu.
Komplikacie spojene so strajkom sa zdaju byt len zlomkom toho, co nas cakalo v poslednych dnoch, a tudiz byrokraticky siml cesky, neskor chilsky a dnes vecer to zaklincovala vedecka obec americka. Nasa vyprava je prudko medzinarodna a na jej postup na vzdialene uzemie je potrebne vytelefonovat viac ako si bezny clovek mysli. Kazdopadne sa dost komplikuje cesta naspat. Vzhladom na strajk ostalo dost ludi visiet kdekade a lietadla preferencne odbavuju resty. Moze sa stat (zatial iba teoreticky), ze sa mi bude menit navrat domov.
8.2.2011, Isla Rei Jorge
Ahoj, veci sa komplikuju. Pocasie podla predpovede aj na pohlad dobre, a dnesne lety su zrusene. Este mala sanca vecer sa doziadat sukromneho letu z kontinentu, ale tazko dufat v uspech...
Podla predpovede najblizsich 5 dni pocasie iba hrosie. Tolko z mojej strany. Jedname momentalne s posadkou lode britskej armady, ci by nas za tejto situacie netransportovala na pevninu, ale v takom pripade trva plavba 3-4 dni + ich vlastne plany. V tuto chvilu uplne prekopavam letenky a tazko odhadnut moj navrat...
PS: cela situacia ma vsak aj svoje svetle stranky, ktore daleko prevysuju cely program doma. Dufam, ze aj vy budete moct tazit z toho co sa tu odstartovalo pocas nasej expedicie...
10.2.2011, Isla Rei Jorge
Veci sa dali do pohybu. Rano priletlo lietadlo. Sedime na drahe a mlati s nami vietor. Az trochu prestane, vyrazame cez Draka na sever. Tam sa uz lieta podla tabuliek...